blog

Dnes ukončujem svoje zamyslenie nad procesom vyhorenia a pomalého návratu ku svojej sile.O vyhorení sa píše naozaj veľa, veď vieme, akým tempom žijeme. Myslela som si, že odchodom z práce vyriešim moju nespokojnosť s kvalitou života, ktorý som žila.Dnes to vnimam ako začiatok, alebo štart nového príbehu.Ako som písala, tento proces sprevádzala...

Pred časom som sa rozpísala o rozpade identity po prechode zmenou. Po mojom odchode z práce nasledovali roky, ktoré neboli jednoduché. Všimla som si fázy: - únava a neschopnosť pracovať pod tlakom - strach z prázdnoty- smútok

Povznáša vás smutná hudba? Nachádzate útechu v daždivom dni, alebo sa dojímate nad starými fotografiami?

,,V ten večer som zo starorodičovského domu odchádzala so stiahnutým hrdlom. Neodpustenie je totiž jedno z najťažších životných bremien a nie každý je schopný úprimne odpustiť.
Zato odpustenie je silným prejavom sebalásky a lásky k ostatným ľuďom. Výstupenie z bludného kruhu zničujúcich emócií, ktoré zalievajú dušu smútkom.

O depresii a šťastí:
,,Depresia je úžasný, hoci drsný učiteľ.
Vstúpi, keď si intelekt ide po krku s emóciami, keď ich prehliadame a utĺkame ich logikou, alebo naopak, keď s vreskotom utekáme od logiky a nasledujeme svoje momentálne túžby.
Depresia skočí medzi bojujúcich.

Úžasná útla knižočka, dobre sa číta a doporučujem.
Dozvieme sa o tých častiach nás, ktoré ukazujeme svetu, rovnako ako o tých, ktoré odsunieme za oponu.
A o dynamike, ktorú tieto vyčlenené časti rozohrávajú v našich životoch.

Ak vás zaujíma transgeneračné epigenetické dedičstvo (rovnako ako mňa), táto kniha vám
môže byť spolu s retrográdnym Chironom a Merkúrom - príjemným sprievodcom.
Čo je dôležité - predstavuje aj praktické nástroje, ako napríklad ,,jazyk hlavnej vety", ktoré
pomáhajú odhaliť a preliečiť tieto hlboko zakorenené emocionálne rany.