Susan Cain: Sladkobôľ

Povznáša vás smutná hudba? Nachádzate útechu v daždivom dni, alebo sa dojímate nad starými fotografiami?

Potom vám pravdepodobne asi nie je blízky svet, v ktorom sa cení zdanlivo nenútená dokonalosť a skrývanie akýchkoľvek známok neúspechu, zlyhania, či melanchólie. Keď som si tieto slová o knihe prečítala, hneď som si ju objednala…. baví ma skúmať emócie, ktoré sú označované… ako negatívne… napríklad smútok a melanchólia. Knihu som čítala niekoľko mesiacov… často ma totiž nútila k zamysleniu a kontemplácii… k počúvaniu hudby Leonarda Cohena, o ktorej autorka píše, k počúvaniu Albioniho Adagia v g moll spojeného so Sarajevskym čelistom Vedranom Smailovičom, k počúvaniu Nicka Cave.

Knihu som dočítala v Bosne ( aké príznačné) na brehu mora, v posledné teplé dni neskorého leta… jednoznačne som bola teda v téme.

Čo sa v knihe môžeme dozvedieť?

- ako sa vyrovnať so smrťou, stratou či nešťastnou láskou

- akým spôsobom môžeme smútok a melanchóliu premeniť v kreatívny dar

- čo je toxická pozitivita

- že bolesť môže byt vstupnou bránou súcitu k sebe a druhým

Saudade - ako nás túžba a smútok obohacujú a dotvárajú.