Rozpad identity - vlastná skúsenosť. Časť prvá

Dnes sa prihováram všetkým nám, ktorých život prešiel zmenou. Či už chcenou, ktorú sa rozhodnete urobiť, alebo Vám zmena prišla do života náhle. 

Všimla som si fázy, ktorými sa vyznačuje môj život PO.

1.) v mojom prípade išlo o zmenu pracovnú a kariérnu postavenú na výkone a neustálom boji. Zmena, ktorá nastala je - že neviem naštartovať všetky motory motivácie a dosahovať ciele. Cítim aj po rokoch veľkú únavu. A príde vždy vtedy, keď začnem na seba tlačiť

.2.) strach z prázdnoty. Staré už nie je… nové ešte nie… a z plánovania mysle a tlaku sa nové nechce narodiť. Byť ničím a nikým… je desivé.

3.) smútok. Smútok, ktorý cítim za starým ja, za tou výkonnou, úspešnou, obdivovanou je reálny. Chýba mi. A aj energia, ktorú som venovala práci. Tiež smútok za tou, ktorou som mohla byť… keby som to vydržala. 

Dnes chcem hovoriť o čísle 1. Veľmi dobre si uvedomujem, že som roky šla na energetický dlh. Nedalo sa úplne vypnúť. Zvladala som všetko. Náročnú prácu, posilku, postaviť nový dom, zariadiť ho.. presťahovať sa. Vzťahy- rozpad manželstva, deti a smrť rodičov som si nemohla veľmi pripustiť. Dnes však, keď jednám z pozície MUSÍM…moje telo to vyhodnotí ako nebezpečenstvo a vypne ma. Čo mi funguje? Už sa nesnažím skladať novú identitu… hľadám len dočasné opory .. teda malé opory dočasného bezpečia. Teraz si nedávam dlhodobé ciele. Nemám "to do list". Veľa veci musím odložiť… alebo ich neurobím… a svet sa nezborí… nezboril sa… zatiaľ Spomalila som. Skúmam.. aké to je… keď sa prebudí túžba po niečom. Nie vonku....ale vo mne. Potom mám energiu konať. Skúmam… kde sa cítim ŽIVÁ. Ale nie v zmysle: motivovaná, šťastná, radostná, plná života… toto je teraz veľmi ďaleko… ale živá pre mňa znamená… kde cítim chuť, vôňu, kde vidím farby. Nie je to extáza.. skôr tichá prítomnosť. Ráno s kávou, práca so zemou a v záhrade, keď sa dá, užiť si koncert, obed s priateľkami., len tak v tichu sedieť s partnerom. Večer sa opýtam sama seba… či a kedy som sa cez deň cítila živá.- skúmam… čo ma baví robiť… aj keď nemusím. Keď to chcem. A kedy zabudnem na hodnotenie samej seba… kedy to je, keď robím niečo.. a nemám pocit, že by som mala byť iná. Keď sa teším, že upečiem rohlíky, uvarím niečo dobre… krásne si poupratujem domček. Toto teší mňa. Aby ste rozumeli.. je veľa toho, čo musím. Mám rodinu a hypotéku .Ale medzi to si všímam svoju živosť. Krok po kroku. Trpezlivo.