Rozpad identity - vlastná skúsenosť. Čast tretia.

Dnes ukončujem svoje zamyslenie nad procesom vyhorenia a pomalého návratu ku svojej sile.O vyhorení sa píše naozaj veľa, veď vieme, akým tempom žijeme. Myslela som si, že odchodom z práce vyriešim moju nespokojnosť s kvalitou života, ktorý som žila.Dnes to vnimam ako začiatok, alebo štart nového príbehu.Ako som písala, tento proces sprevádzala veľká únava, smútok a prázdnota.Každá z týchto etáp mi priniesla svoje výzvy a neskôr dary.

A práve prázdnota bola pre mňa veľmi náročná. A ešte stále je. Nechcela som ju cítiť. Unikala som rôznymi spôsobmi- cez nové projekty. nové povinnosti, ktoré som si pridávala… len sa necítiť…že som ničím… a nikým…. A. Utekala som od nej, lebo som mala šialený a v podstate iracionálny… ale pre mňa reálny strach…že keď niečo nebudem konať… niečo nevymyslím… že sa stane niečo hrozné a nezvratné...napríklad, že zomrieme od hladu.…

Keď som už sama seba riadne vyčerpala… nezostalo nič iné.. len sa otvoriť aj tomuto procesu. Prázdnoty… Uvedomila som si, že som v medzipriestore… kde staré už nefunguje a nové nemá tvar. A dokáže sa zrodiť… práve v tomto priestore ničoho a prázdnoty. Ktorá je- paradoxne- plná rôznych možnosti a ciest. Teším sa na ich objavovanie.

Enjoy Zuzi